Prierez dejinami Madagaskaru

Zrúcaniny opevnení na Madagaskare

Pre lepšie chápanie súčasnosti je vždy fajn zrekapitulovať si históriu, obzvlášť ak sa jedná o podobne vzdialenú, exotickú a menej známu destináciu ako je Madagaskar. Za týmto účelom si preto rozpovieme príbeh miestneho obyvateľstva, od jeho príchodu cez vznik starých kráľovstiev až po dramatické udalosti posledných dekád.

Začiatky civilizácie a vzťahov s okolím

Náznaky prvého obyvateľstva na Madagaskare pochádzajú z 3. – 6. storočia nášho letopočtu, pričom títo ľudia sem prichádzali predovšetkým z Afriky a Indonézie na člnoch. Postupne sa dostávali z pobrežia aj do vnútrozemia a v severných oblastiach začali rozvíjať obchodné vzťahy s Arabmi a Svahličanmi. Časom sa na ostrove vyvinuli tri samostatné kráľovstvá, v stredných výšinách, na západe a na východe. Hlavným mestom jedného z nich bola Analamanga, neskoršie Antananarivo.

Okolo roku 1500 prechádza popri ostrove portugalský moreplavec Diogo Días a dáva mu meno Sao Lourenco. V rokoch 1643 – 1674 existoval plodný obchod francúzskych námorníkov s tunajším prístavom Fort Dapuhin/ Taolagnaro. Potom sa pobrežie Madagaskaru a ostrovčekov, ktoré ho obklopujú, stalo obľúbeným cieľom pirátov, ktorí tu v skrýšach ukrývali svoje poklady a súčasne z neho napádali lode naložené tovarom a smerujúce z Indie do Veľkej Británie.

Významný vládca kráľovstva Ambohimanga, Andrianampoinimerina v rokoch 1787 – 1810 posilňoval moc svojej ríše a jeho synovi Radamovi I., vládnucemu medzi rokmi 1810 – 1828 sa podarilo zjednotiť takmer všetky kráľovstvá a kmene ostrova. Tento kráľ súčasne prehĺbil vzťahy Madagaskaru s cudzinou a prijímal zahraničných misionárov vedených Davidom Jonesom. Jeho nástupníčka a manželka, kráľovná Ranavalona I. naopak ostrov pred akýmkoľvek cudzím vplyvom prísne chránila a dokonca prikázala z krajiny vyhnať všetkých Európanov vrátane misionárov.

Madagaskar v područí Francúzska

Neskorším panovníkom sa podarilo zlepšiť správu Madagaskaru a vytvoriť prvý občiansky a trestný zákonník. Koncom 19. storočia sa však čoraz viac prejavoval francúzsky vplyv, až napokon Francúzsko ostrov zabralo a zapojilo ho do svojho koloniálneho systému. Miestna monarchia bola zrušená a posledná kráľovná skončila v exile v Alžírsku. Francúzi začali na Madagaskare budovať cestnú infraštruktúru, zavádzať dane, nútené práce a vlastný systém spravodlivosti, ktorí tunajším obyvateľom neuznával žiadne politické práva.

Proti podobnému utláčaniu sa domorodci začali čoskoro brániť a rástol v nich nacionalizmus. Po druhej svetovej vojne sa štatút Madagaskaru zmenil z kolónie na zámorské územie. V roku 1956 jeho občania získali všeobecné volebné právo, vytvorila sa nezávislá vláda pod vedením Philiberta Tsiranana a o dva roky neskôr bola vyhlásená Republika Madagaskar. Táto získala definitívnu nezávislosť od Francúzska v roku 1960, nazývanom Rok Afriky, keďže okrem Madagaskaru získalo nezávislosť aj viacero ďalších afrických štátov, bývalých kolónií európskych mocností.

Vojenské vlády a návrat demokracie

V 70. rokoch sa dostali k moci silou generál Ramanantsoa a následne admirál Didier Ratsiraka. Toto obdobie prinieslo Madagaskaru descentralizáciu, zoštátňovanie, uzatváranie dôhod so socialistickými krajinami a všeobecné ochudobnenie ostrova. V 90. rokoch sa zdalo, že demokracia na Madagaskare zvíťazí, priniesla skôr však chaos, počas ktorého sa za obdobie troch rokov vystriedalo pri moci až osem vlád.

Ratsiraka bol znovu prezidentom pre obdobie rokov 1997 – 2002, v tomto čase sa opäť začína na ostrove viac prejavovať vplyv Francúzov. Po ňom bol ako prezident v roku 2002 aj 2006 zvolený Marc Ravalomanana, pričom Ratsiraka ušiel z krajiny do exilu vo Francúzsku. Madagaskar sa tak začal konečne politicky aj ekonomicky stabilizovať a neskôr aj rozvíjať, k čomu mu tiež výrazne pomohla zahraničná pomoc, predovšetkým zo strany Svetovej Banky.

V roku 2009 došlo na Madagaskare ku kríze, kedy sa proti prezidentovi Ravalomanananovi postavil starosta Antananariva, Andry Rajoelina, obviňujúc ho z autoritárskej vlády. Strety medzi ich prívržencami priniesli v januári 2009 vyše 170 obetí. Vládnej opozícii sa podarilo zabrať strategické okresy a inštitúcie, načo Ravalomanan abdikoval a Rajoelina sa vyhlásil za prezidenta dočasnej vlády, sľubujúc voľby v priebehu dvoch rokov. Na tento akt reagovala medzinárodná spoločnosť odmietavo, Európska únia novú vládu nastolenú silou neuznala a Africká únia suspendovala Madagaskar v roku 2010 z radov svojich členov.

V roku 2013 sa na Madagaskare uskutočnili transparentné voľby, ktorými sa prezidentom krajiny od januára 2014 stal Hery Rajaonarimampianina a na ostrov sa tak vrátila demokracia a poriadok, pretrvávajúci doteraz.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Ohodnotiť článok
[Spolu: 2 Priemer: 3.5]

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *